Každý z nás denne nakupuje potraviny. Spolu s nimi nakupujeme i obaly, ktoré zahlcujú našu zem čoraz viac.
Mnohokrát sú potraviny zabalené aj dvakrát a zabalené sú aj potraviny, ktoré zabalené byť nemusia. Vrecúška často ľudia kupujú len kvôli tomu, že sú leniví odniesť si potraviny v rukách alebo kvôli pocitu príliš prehnanej hygieny. No po použití väčšina vrecúšok, obalov skončí v koši. Niektoré z týchto vrecúšok sa nedajúrecyklovať, a tak zostávajú na smetisku, kde sa rozkladajú príliš dlho. Množstvo tohto odpadu neustále narastá.
Riešenie existuje. Kupujúci si môžu do obchodov nosiť vlastné vrecúška- napríklad ušité zo zvyškov bavlnenej látky. Bolo by to praktickejšie a aj oveľa ekologickejšie. Ak sa zdá tento spôsob zdĺhavý, stačilo by vrecúška aspoň nevyhadzovať a uschovávať pre ďalšie použitie.
Mohli by sme si zobrať príklad aj zo zahraničia: V Austrálii, Číne alebo Rwande používanie mikroténových vrecúšok už zakázali, v Írsku zase zaviedli za plastové vrecká daň. V Česku proti tomuto problému bojuje iniciatíva Bezobalu.
V Londýne sa nachádza obchod ZeroWasteShop, v ktorom sa dajú potraviny
kupiť do vlastných vrecúšok alebo nádob. Predávajú sa tu aj ekologickejšie výrobky.
Do boja s nadužívaním mikroténových vrecúšok sa pustila aj Európska únia.Poslanci Európskeho parlamentu prijali v apríli 2013 smernicu, ktorá sa usiluje o zníženie priemernej ročnej spotreby jednorazových vreciek na 40 kusov na osobu do roku 2025. Tento zákon sa však ešte stále nestihol uplatniť.
Množstvo odpadu vytvoreného obalmi by sa malo znižovať. Dôležitá je lepšia výchova v školách- besedy, aktivity, pri ktorých by si uvedomili, že bez obalov sa dá prežiť, deti by mali začať navštevovať zberne odpadu, aby si uvedomili, aké množstvá odpadu vyprodukuje napr. ich obec. Každý by mal začať vnímať svoje okolie a snažiť sa ho zlepšiť.
Natália Martišková,Viktória Mináriková III.T